Celosvetové večeradlo

Collevalenza 26. jún - 2. júl 2011

Pútnický dom pri bazilike Milosrdnej Lásky v Collevalenze (pri meste Todi, okres Perugia) je miestom celosvetových večeradiel MKH od roku 1999 (predtým bývali v San Maríne). Tento rok sa týchto týždňových duchovných cvičení formou večeradla zúčastnilo vyše 200 kňazov zo všetkých kontinentov, 16 biskupov a niekoľko desiatok laikov. Keď sme v nedeľu večer prišli, už na recepcii sme sa dozvedeli: "Don Gobbi tu nie je. Je v nemocnici." Táto informácia v nás vyvolala mnoho otázok: Čo mu je? Je to vážne? Čo bude s večeradlom? Bude sa konať bez neho? Alebo pôjdeme domov?

Na tieto otázky nám dal odpoveď páter Quartilio Gabrielli, jeden zo spolupracovníkov dona Gobbiho, ktorého už v predošlých rokoch don Gobbi požiadal aby si na večeradlo pripravil prednášky. Od neho sme sa dozvedeli, že don Gobbi je už týždeň v nemocnici - od nedele 19. júna. V dôsledku bolestí, ktoré v poslednej dobe znášal, mu zlyhalo srdce. Lekári ho síce zachránili, ale stále ho trápili vysoké horúčky. Keď bol pri vedomí a mal jasnú chvíľu, požiadal kňazov, čo boli pri ňom v nemocnici, aby napriek tomu na Večeradlo do Collevalenze išli. Pátra Gabrielliho poprosil, aby viedol duchovné cvičenia miesto neho.

Úvodné prednášky v pondelok zvykol mávať don Gobbi. Úlohu mať prednášky i homíliu v tento deň prijal Mons. Giovanni D`Ercole, ktorý vyše dvadsať rokov pracoval vo Vatikáne. Najprv ako vicedirektor tlačovej kancelárie Svätej stolice, potom v Štátnom sekretariáte Vatikánu.
V predošlých rokoch chodieval na večeradlo vždy aspoň ne jeden deň. V čase Jána Pavla II. prichádzal ako jeho legát, priniesol vždy jeho pozdrav a požehnanie.
Koncom minulého roku sa Mons. D`Ercole stal pomocným biskupom v Aquile.
V nasledujúcich dňoch mali prednášky, tak ako bolo naplánované, páter Francis Geremia z Kanady a prof. Ivan Pojavnik zo Slovinska.

Ďalšie časti programu, ktoré zvykol viesť don Gobbi, si tiež podelili. Ruženec ráno a pred sv. omšou viedli najbližší spolupracovníci dona Gobbiho, poväčšine páter Gabrieli. Pri večernej eucharistickej poklone sa striedali prítomní biskupi.

Liturgický sprievod kňazov a biskupov so sochou fatimskej Panny Márie na úvod svätých omší je príležitosťou uvedomiť si množstvo prítomných kňazov, i to, z akých rôznych národov a krajín prišli. Zvlášť na biskupoch krásne vidieť národnostnú, etnickú a liturgickú pestrosť Cirkvi, ako i členov MKH. Najviac biskupov bolo už tradične z Južnej Ameriky. Boli tam aj biskupi z Afriky i Indie. Liturgickú pestrosť prezentovali biskupi z Libanonu: sýrskokatolícky (vľavo), maronitský (druhý zľava), melchitský (v strede) a gréckokatolícky (vpravo).

Národná a jazyková pestrosť sa tradične prejavuje pri slávnostnom svätom ruženci, keď sa jednotlivé desiatky predmodlievajú kňazi vo svojom jazyku. Okrem rôznych európskych jazykov zaznela i arabčina, arameičina, africké jazyky (foto), ale aj kórejčina či japončina.

V utorok popoludní prišla správa z nemocnice, že zdravotný stav dona Gobbiho sa zhrošil. Lekári sa obávali, že antibiotiká, ktoré mu kvôli horúčke nasadili, môžu poškodiť pečeň. V tomto čase sa obloha nad Collevalenzou zatiahla ťažkými mrakmi, akoby aj ona chcela vyjadriť ťažobu obáv, ktoré sme cítili. V stredu o 15.45 nám páter Gabrielli oznámil, že don Gobbi okolo 15. hodiny zomrel. Zakrátko sa spustil silný dážď, až to hučalo. Bolo to zvláštne, v tejto oblasti Talianska sú počas leta dažd výnimočné, aj oblaky bývajú len zriedka. Taký dážď ako teraz sme v Collevalenze ešte nezažili. Napadlo mi: aj nebo plače. Hneď som však túto myšlienku zavrhol - prečo by malo plakať, práve naopak - radovať sa nad príchodom nového obyvateľa. Potom som si ale uvedomil, že dážď je predsa symbolom Božieho požehnania a milosti.

Štvrtok bol dňom rozlúčky. So súhlasom príbuzných bolo telo dona Gobbiho privezené ráno do Collevalenze. Rakvu uložili na koberec pred oltárom v bazilike Milosrdnej Lásky. V priebehu dopoludnia sa pri rakve striedali kňazi a veriaci. Stojačky, klačiačky, i shlavou položenou na rakve sa lúčili s donom Stefanom.

Svätú omšu, ktorá sa stala rozlúčkovou s donom Gobbim, prišiel celebrovať kardinál Ivan Dias, emeritný arcibiskup Bombaya a bývalý prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Už s vekom podlomeným zdravím viedol liturgiu, hoci úvodné obrady a záverečný obrad rozlúčky konal sediačky, a niektoré úkony - ako napr. incenz či kropenie svätenou vodou konali miesto neho iní biskupi. Svätá omša sa konala v bielom, pretože na tento deň bol naplánovaný omšový formulár o Kristovi najvyššom a jedinom Kňazovi. Uvažovali síce, či program nezmeniť, a či nedať zádušnú omšu vo fialovej farbe, napokon však usúdili, že don Gobbi by si to želal takto, a teda formulár omše nemenili.

Po svätej omši nasledovala spoločná fotka pred bazilikou. Tento úkon sprevádzal istý zmätok. Dlho trvalo, kým sme sa na schodoch zoradili, ešte viac kým prišiel fotograf. Keďže tam bolo množstvo ľudí s fotoaparátmi, niektorí kňazi odišli ešte skôr, než sa fotograf objavil. Medzi kňazov sa postavilo i niekoľko žien. Fotograf, ako pravý Talian, s patričnými emóciami vyzval ženy, aby išli nabok. Jeho výkriky však skupina kórejských žien, ktoré sa zboku prizerali, pochopila tak, že sa aj oni majú vedľa kňazov postaviť. Ako sa tam hrnuli, tak to bolo výzvou aj pre ďalších, aby sa pridali. Zúfalý fotograf videl, že si neporadí, a tak spoločná fotka vyzerá, ako vyzerá. Ale i tak je spomienkou na toto večeradlo i na rozlúčku s donom Gobbim.

Detail fotografie na kňazov (3,64 MB)

Kým pri väčšine programu úlohy dona Gobbiho prevzali jeho priatelia a biskupi, pri fraternite jeho úlohu nikto neprevzal. Vždy ten, kto pri fraternite hovoril, si ju moderoval sám. Len ak niekto zabudol sledovať čas svojho príspevku, z prvého radu poslucháčov ho na to taktne upozornil páter Gabrielli.
Biskup Mons. Chirayath hovoril o situácii Cirkvi v Indii, zodpovedný za MKH v Južnej Kórey sa podelil o skúsenosti, ako Mariánske kňazské hnutie nabralo v tejto krajine na sile po návšteve dona Gobbiho, podobne informovali aj laickí zodpovední Mariánskeho hnutia z Latinskej Ameriky, a aj ďalší...

Pravidelnou súčasťou programu večeradla sú procesie, vo štvrtok eucharistická a v piatok so sochou Panny Márie.

Každý deň večeradla je venovaný jednej jazykovej skupine, ktorá sa v ten deň modlí vo svojej reči zásvätnú modlitbu, zaspieva mariánsku pieseň a hymnu k Nepoškvrnenému Srdcu.
Dňom určeným pre slovanské jazyky, býva piatok. Hoci zasvätenie pri svätej omši zazneho v slovinčine, aktívnej účasti sa dostalo i slovenskému zastúpeniu - sestra Margita, naša tlmočníčka, bola požiadaná, aby prečítala prvé čítanie (samozrejme v taliančine).
Slovenčina zaznela pred fraternitou pri speve hymny MKH.

Piatkové prednášky duchovných cvičení mával don Gobbi. Preto páter Gabrielli siahol po texte jeho prednášok z roku 2003. Avšak myšlienky týchto prednášok dopĺňal o konkrétne postrehy a skúsenosti, súvisiace s donom Gobbim. Pred poobednou prednáškou sme dostali správu, že kardinál Dias hovoril so Svätým Otcom, ktorý po správe o smrti dona Gobbiho zostal chvíľu ticho a potom povedal: "On išiel rovno do neba." Počas prednášky, keď páter Gabrielli znovu odbočil od textu a hovoril o donovi Gobbim, zrazu zaslzil. Potom povedal: "Prepáčte, ale dojali ma tie slová Svätého Otca." Po chvíľke s úsmevom poznamenal: "On si odišiel do neba a my sa tu máme trápiť ďalej! Ale on nám bude teraz z neba pomáhať."